Stará mama mala šijací stroj zn. Singer. Bol to dar od nemeckých vojakov, ktorým pomohli, keď front rýchlo postupoval a oni viac ustupovali, než bránili obsadené územia. „Boli to mladí chlapci, unavení, hladní… Tak doráňané nohy som nevidela,“ spomínala. „Boli vďační, tak nám nechali ten stroj. Vzápätí dorazili Rusi, ani nie o pol dňa. Keby ich u nás našli… Najesť sme dali aj im.“ Spomienky na 2. svetovú vojnu. Čas nenávisti, zrady, strachu. Niet miesta pre priateľstvo, pokoj, lásku. Alebo? Tá singerka mi ostane v pamäti ako dôkaz „lásky k nepriateľovi“. Keď jej boli schopní ľudia cez vojnu, prečo by nie aj teraz? Nemáme silu, chuť či dôvod? A čo odpúšťajúca Božia láska v Kristovej obeti? Áno, to bolo najviac. Top level. My nemusíme spasiť svet. Len odpustiť v srdci svojmu bratovi, sestre, mužovi, susedovi, mame, učiteľovi…
Nauč nás, Pane, odpúšťať, k bolesti sa nevracať.