Nedá sa iné povedať pri čítaní týchto slov, len so žalmistom vyznať: "Ako mnoho je Tvojich diel, ó Hospodine! Všetky si múdro učinil" (Ž 104,24a). Pán Boh nám vo svojej múdrosti dáva vzácny deň odpočinku. Stvoril nás, pozná nás a vie, že ľudský život nemá byť naplnený len samotnou prácou a starostlivosťou o každodenný chlieb. Je potrebné mať na pamäti aj svoj vzťah s ním, naším Bohom. Sviatočný deň má byť výnimočný. Boh už pri stvorení myslí na našu duchovnú hygienu. Sviatočný deň je pripomienkou, že nad nami je náš Stvoriteľ a že život vo svete nie je žiadnou náhodou. Je príležitosťou počuť jeho hlas v spoločenstve bratov a sestier. Je možnosťou vyrovnať to, čo je pokrivené, obviazať to, čo je poranené, spojiť roztrhnuté v našom živote. Svätiť sviatočný deň nie je príkazom, ktorý by mal za úmysel človeku strpčovať a znepríjemňovať život, ale naopak. Je tu pre človeka ako vzácny dar, aby každý mohol žiť v pokoji.
Pane, ďakujem za dar sviatočného dňa, v ktorom môžem byť v tvojej blízkosti.