Prejavom pokánia u židov bolo roztrhnutie rúcha, odevu. Keď niekto niečo také urobil, dával tým najavo, že urobil niečo zlé a zároveň to veľmi ľutuje. Formálne prejavy pomáhajú viac vnímať dôležitosť samotného duchovného vnútorného stavu. Nebezpečenstvo však tkvie v tom, že môže zostať iba pri formalite. Vonkajší prejav pokánia nemusí byť prežívaný skutočne vo vnútri. Presne o tom hovorí Joel. Nestačí vo svojej viere dbať iba na vonkajšie prejavy. Tie sú užitočné iba vtedy, keď sú konané na základe skutočného prežívania vo vnútri človeka. Vrátiť sa k Bohu znamená predovšetkým konať skutočné pokánie – uznať svoj hriech, oľutovať ho (až tak, že mi to bude trhať srdce), veriť, že mi ho Boh odpustí, a urobiť nápravu.
Nebeský Otče, daj mi pokoru, aby som vedel činiť pravé pokánie.